V ambulancii veľmi často kladená otázka je práve tá o kastrácii súk a mačiek. Či to nie je proti prírode alebo príliš ťažký zásah do organizmu, či sa tomu nedá vyhnúť, alebo namiesto operácie použiť tabletku či injekciu. Vtedy si treba položiť otázku, nakoľko naše spolužitie so zvieratami umožňuje „ prírodný“ model správania? Je vaša mačka alebo sučka denne kŕmená bez toho, aby sa musela ruvať o korisť či namáhavo loviť často aj bezúspešne? Spáva v teple a bezpečí? Nemá dvakrát ročne šteniatka či mačiatka, ktoré by niekedy musela odvrhnúť kvôli nedostatku potravy, nevhodným podmienkam alebo pre zachovanie vlastného života? Nuž, nežije prírodne a operácia je vhodný krok na zabezpečenie dlhšieho a komfortnejšieho spolužitia s majiteľmi. Pre suku a mačku sterilizácia prináša život bez reprodukčného správania, čo je oveľa prirodzenejšie, keďže v stave pohlavného kľudu je v prírode po väčšinu roka. Ovplyvňovanie cyklu súk a mačiek aplikáciou vysokých dávok hormónov v antikoncepčných injekciách so sebou nesie riziko veľkého množstva nežiadúcich účinkov, navyše môžu ovplyvňovať funkčnosť pečene.
Čo je to sterilizácia?
Sterilizácia je chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstránia vaječníky a maternica danej samice, čo spôsobí jej trvalú neplodnosť.
Prečo sterilizovať?
Na prvom mieste sú dôvody súvisiace so zlepšením zdravotného stavu. Mnoho súk a mačiek trpí ochoreniami reprodukčného aparátu ako sú pyometra (hnisavý zápal maternice), ovariálne cysty, nádory vaječníkov a nádory mliečnej žľazy. Keďže pri sterilizácii odstránime vaječníky aj maternicu, nemôžu sa na týchto orgánoch žiadne zmeny vyvinúť, zároveň je blokovaná produkcia pohlavných hormónov a ich pôsobenie na mliečnu žľazu, čo je hlavný spúšťací faktor pre vznik nádorového ochorenia mliečnej žľazy.
Iný typ dôvodov zahŕňa problémy spojené so správaním počas hárania súk či ruje mačiek. Mnoho sučiek v období vhodnom pre párenie prejavuje neposlušnosť, utekajú z domu, čo je nielen nepríjemné ale aj nebezpečné s ohľadom na možné nežiadúce krytie či prenos ochorení počas styku. Mačičky žijúce v domácnostiach prejavujú ruju mraučaním, najmä počas noci, kedy volajú svojich „nápadníkov“ a často výraznou zmenou správania. Ruja sa periodicky opakuje od jari až do jesene a je veľmi komplikované až nemožné v tomto období mačičku upokojiť.
Sterilizovať je vhodné všetky suky a mačky v útulkoch či karanténnych staniciach, pretože sa tým zabraňuje nežiadúcemu a nekontrolovanému množeniu zvierat, taktiež všetky suky a mačky s preukazom pôvodu, ktoré nie sú vhodné na chov (dedičné choroby).
Kedy sterilizovať?
V Amerike je trend sterilizovať už v ranom veku (6 – 16 týždňov), na našom pracovisku odporúčame nechať zvieratá dospieť a pohlavne dozrieť. U mačiek začíname so sterilizáciou najskôr pri dovŕšení minimálnej hmotnosti 1,5 – 2kg alebo po prvej ruji, u súk v období medzi prvým a druhým háraním.
Ako to prebieha?
Pred zákrokom je nutné, aby zviera držalo minimálne 12 – hodinovú hladovku. U nás v ambulancii si spolu s majiteľom ešte raz celý zákrok preberieme a odpovieme na prípadné otázky. Po vyplnení formulára sa s majiteľom rozlúčime, zviera uvedieme do anestézie a pripravíme operačné pole na zákrok. Ak je zviera zdravé a operácia sa vykonáva z preventívnych dôvodov, je sterilizácia základný chirurgický zákrok, ktorý netrvá dlho a nezaťažuje zviera dlhou anestéziou. Ak sa jedná o staršiu sučku alebo mačku, prípadne sa jedná o operáciu zvieraťa so zdravotným problémom, k predoperačnému vyšetreniu patrí aj hematologické a biochemické vyšetrenie krvi.
U súk aj mačiek prebieha sterilizácia rovnako. Po otvorení brušnej dutiny sa z nej bezpečným spôsobom odstránia vaječníky spolu s maternicou, potom sa brušná dutina uzavrie šitím v niekoľkých vrstvách. Kožu uzatvárame buď bežnými kožnými stehmi, ktoré sa musia na desiaty až dvanásty deň po operácii vybrať, alebo skrytým tzv. intradermálnym stehom, pri ktorom stehy vonku nie sú vidieť a nemusia sa vyberať.
V deň operácie môže ešte zvieratko pociťovať dozvuky anestézie (môže tvrdšie zaspať, alebo kňučať či mňaučať), avšak pacientky do domácej starostlivosti púšťame až vtedy, keď sú schopné stáť a odísť po vlastných. Večer po operácii sa môže zvieraťu podať malé množstvo krmiva (podľa stavu zvieraťa a odporúčania lekára), druhý deň po operácii už môže pacientka žrať normálne.
Ranu v nasledovných dňoch treba chrániť pred vylizovaním, čomu je možné predísť pomocou goliera alebo prubanu natiahnutému na telo. Rana by mala každým dňom po operácii vyzerať lepšie, opuch a podliatiny okolo rany by sa mali zmenšovať. Malé množstvo ružového výtoku je na počiatku hojenia prípustné.