Pyometra alebo hnisavý zápal maternice je najčastejším a najnebezpečnejším ochorením pohlavného aparátu súk. Jedná sa najmä o staršie sučky vo veku od 6 rokov.
Pyometra má plazivý priebeh a v mnohých prípadoch si majitelia všimnú, že so sukou niečo nie je v poriadku, až keď je príliš neskoro a ochorenie je veľmi rozvinuté.
Často o ňom hovoríme v ambulancii, pretože medzi majiteľmi stále kolujú mýty o tomto ochorení, napríklad že sučka má mať za život aspoň jeden vrh šteniat a to ju pred týmto ochorením ochráni. Nuž, nie je to pravda.
Čo to vlastne je?
Pyometra je ochorenie charakterizované nahromadením patologického obsahu v maternici s následnou celkovou intoxikáciou, prípadne sepsou (otravou krvi).
Má dve formy:
-
otvorená forma – vtedy patologický obsah (hnis) vyteká cez otvorený krčok maternice a majitelia si môžu všimnúť výtok. Ak je však sučka čistotná a olizuje sa, majiteľ to nemusí zaznamenať.
-
zatvorená forma – krčok maternice je zatvorený a patologický obsah zostáva a hromadí sa v maternici.
Ako to vzniká?
Pyometra alebo hnisavý zápal maternice vzniká vplyvom estrogénového dráždenia sliznice maternice počas hárania. Sliznica maternice hrubne, je prekrvená, zmnožujú sa v nej maternicové žliazky, ktoré vplyvom progesterónu produkujú nadmerné množstvo sekrétu. K tomuto stavu môže dôjsť v priebehu niekoľkých pohlavných cyklov a nazýva sa cystická glandulárna hyperplázia endometria. Maternicový hlien sa cez zhrubnutú vrstvu sliznice nedokáže normálne vstrebávať, hromadí sa a následkom infekcie bakteriálnou mikroflórou, ktorá sa v maternici normálne vyskytuje, dochádza k vzniku pyometry. Bakteriálne toxíny prechádzajú do krvi a vyvolajú celkovú intoxikáciu organizmu.
Pyometra môže vzniknúť aj ako komplikácia po podaní estrogénov napríklad pri umelom prerušení gravidity po nežiadúcom nakrytí alebo pri opakovanej aplikácii hormonálnych preparátov pre oddialenie ruje.
Pyometra môže vzniknúť aj po pôrode, ak bolo zadržané lôžko, prípadne pri odumretí plodu v maternici.
Ako sa to prejavuje?
Nanešťastie, pyometra je ochorenie, ktoré s majiteľ spočiatku nemusí všimnúť. K rozvoju pyometry dochádza najčastejšie mesiac až tri mesiace po háraní. Majitelia v ambulancii nevedia popísať, kde je vlastne problém a vravia, že suka je „taká divná“, prípadne smutná. Niekedy majú choré sučky zväčšené brucho, slabosť panvových končatín a sú spavé, Pri otvorenej forme má suka výtok z vulvy, vo väčšine prípadov je typickým príznakom zvýšené pitie a následné zvýšené močenie. Pri prestupe toxínov do krvi sa stav zvieraťa výrazne zhorší, dostavuje sa zvracanie, odmietanie krmiva, príp. hnačky a dehydratácia, neschopnosť pohybu, celková depresia až bezvedomie. Pri neriešení takéhoto stavu dochádza k úhynu. Horúčky sa vyskytujú, no v mnohých prípadoch je teplota pomerne dlhú dobu nezmenená.
Ako sa to diagnostikuje?
V ambulancii sa majiteľov povypytujeme na anamnézu, najmä na priebeh predošlých a posledného hárania. Urobíme klinické vyšetrenie, pričom už dôkladné prehmatanie brucha nás často vedie k podozreniu na pyometru. Na potvrdenie tejto diagnózy sa robí ultrasonografické vyšetrenie, pri ktorom vizualizujeme maternicu naplnenú hnisom.
Pred chirurgickou terapiou zvykneme vyšetriť aj krv – krvný obraz nám priblíži stav infekcie v tele, biochemické vyšetrenie krvi ozrejmí stav a prípadné postihnutie vnútorných orgánov.
Ako sa to lieči?
Pre nasadenie liečby je rozhodujúci zdravotný stav a ďalšie využitie suky. Pokiaľ je suka mladá, pyometra je otvorenej formy a majiteľ ju plánuje využiť ďalej v chove, je možné nasadiť konzervatívnu liečbu prostaglandínmi, ktoré spôsobujú vyprázdnenie maternice, spolu s antibiotickým krytím. Táto liečba nemusí byť úspešná, naviac prostaglandíny majú silné nežiadúce účinky (slintanie, zrýchlený dych, zvracanie, hnačky). Ak sa podarí maternicu vyprázdniť, je potrebné, aby suka pri nasledujúcom háraní bola nakrytá, inak hrozí riziko, že sa pyometra zopakuje.
Chirurgická liečba je preferovanou terapiou a zároveň jedinou možnosťou u zatvorenej formy pyometry. Spočíva v odstránení maternice aj s patologickým obsahom spolu s vaječníkmi. V podstate sa jedná o sterilizáciu, no sterilizáciu vysoko rizikovú. Často sa nám na stôl dostane sučka v staršom veku, jej srdce už tiež nemusí byť v absolútnom poriadku, metabolizmus nefunguje ako zamlada, navyše je dlhšiu dobu vyčerpávaná pyometrou, zvracaním, bolesťami a práve táto sučka má podstúpiť anestéziu a operáciu. Maternica v týchto prípadoch pripomína balónik naplnený hnisom a nie je úplne jednoduché vybrať ju vcelku bez roztrhnutia a bez rizika krvácania.
Preto je najlepšou prevenciou sterilizácia pred alebo po prvom háraní, keď je sučka ešte mladá a úplne zdravá.
A čo ďalej?
Prognóza závisí od doby, v ktorej bola započatá liečba, a zdravotnom stave sučky. Čím skôr sučka podstúpi zákrok, tým väčšia je šanca na jej záchranu.
V prípade pokročilého stavu je prognóza neistá až nepriaznivá.